Poslanecká snemovňa schválila kvóty na české potraviny v obchodných reťazcoch

Poslanci SPD navrhli kvóty na minimálny podiel českých potravín v obchodných reťazcoch. Návrh prešiel snemovňou a teraz smeruje do Senátu. Budúci rok by mali české potraviny tvoriť 55% podiel celkovej ponuky a vzrásť až na 73 % do roku 2028. Ovplyvní to obchody, ktoré majú predajnú plochu väčšiu než 400 metrov štvorcových – teda najmä super a hypermarkety.

S kvótami sa počíta pri potravinách, ktoré sa dajú v Česku vyprodukovať. Ide o zhruba sto druhov potravín. Konkrétne ide napríklad o vajcia, mlieko, syry, med, rajčiny, uhorky, cesnak alebo v Česku najrozšírenejšie druhy mäsa. Ale napríklad aj o zmrzliny, broskyne, jogurty alebo raňajkové cereálie.

Zákon pritom nehovorí o ponuke na pultoch, ale o výslednom predaji. Ako má obchodník zaistiť, aby ľudia takýto tovar naozaj kupovali a pomohli mu tak splniť zmienený podiel predaných potravín z Česka, autori zákona neriešia.

Za zákon hlasovalo 66 zo 103 prítomných poslancov. Popri SPD to boli všetky tri strany spojené s vládnou koalíciou (ANO, ČSSD a KSČM) a traja nezaradení poslanci, okrem iného aj niekdajší zástanca voľného trhu Václav Klaus mladší.

Podľa SPD je zákon potrebný, aby reťazce do Česka nedovážali z krajín Európskej únie namiesto potravín biologický odpad. Minister poľnohospodárstva ČR Miroslav Toman (ČSSD) vyzval poslancov pred hlasovaním, aby boli trochu nacionalistami, pokiaľ ide o české potraviny. Toman podniká v poľnohospodárstve, viedol Agrárnu aj Potravinársku komoru.

Kritici schváleného návrhu upozorňujú, že ide proti pravidlám Európskej únie a môže zdražiť potraviny v obchodoch bez toho, aby zaručil ich vyššiu kvalitu. Nedoriešené je podľa nich aj množstvo praktických otázok.

Poslancami schválená novela zákona o potravinách tiež predpokladá, že za predaj potravín dvojakej kvality bude hroziť pokuta až 50 miliónov korún. Má ísť o výrobok, ktorý sa predáva v Česku a má pritom podstatne odlišné zloženie alebo vlastnosti než zameniteľný výrobok predávaný v inej krajine Európskej únie. Výnimky budú musieť byť odôvodnené a spotrebiteľ o nich musí byť informovaný.

Skúsenosť má už aj Slovensko

Že to s Európskou úniou nemusí byť v snahe o zvyšovanie potravinovej sebestačnosti jednoduché, sa v minulosti presvedčilo aj Slovensko. V roku 2019 bol u nás schválený zákon, podľa ktorého mala byť polovica potravín v  letákoch obchodných reťazcov slovenská. Reťazce letáky upravili, súčasne sa však obrátili na Európsku komisiu. Exekutíva EÚ im potvrdila, že daný zákon je v rozpore s ústavou a s právom EÚ a vyzvala Slovensko, aby ustanovenie zo zákona vypustilo.

Podobne dopadol aj predchádzajúci zákon, ktorý zaviedol obchodníkom povinnosť zverejňovať a nahlasovať percentuálny podiel predaja slovenských výrobkov na celkovom predaji. Vtedy Komisia Slovensko upozornila na porušenie princípu voľného pohybu tovaru.

Zdroje: penize.cz, euractiv.sk