Svetové trendy v oblasti elektronizácie dokumentov

Výskum renomovanej švajčiarskej spoločnosti Billentis opisuje situáciu vo svete a súčasné trendy na poli elektronickej fakturácie, účteniek a daňových vyhlásení. Z výskumu vyplynulo, že medzi lídrov elektronizácie týchto dokumentov patria štáty západnej Európy a trochu prekvapivo aj oblasť Latinskej Ameriky (LATAM). Na opačnom póle sa nachádzajú najmä štáty v Afrike a niektoré oblasti Ázie. Kto sú hýbatelia digitalizácie v jednotlivých oblastiach sveta a aké nástroje na to používajú?

Dáta, z ktorých prieskum čerpá, boli získané z viac než 750 rôznych zdrojov, medzi nimi napr. oficiálne štatistiky z jednotlivých krajín, užívateľské dotazníky priemyslu, dáta veľkých vystavovateľov a príjemcov faktúr alebo dáta popredných poskytovateľov služieb a dáta asociácií. Okrem spomenutých dátových podkladov boli urobené rozhovory s lokálnymi expertmi a celkovo tak štatistika zohľadňuje údaje a odpovede od viac než 20 000 spoločností a 15 000 spotrebiteľov.  

Ázia a Pacifik – trh s najväčšou perspektívou rastu

Aj keď nejde o región s rozvinutým systémom elektronickej výmeny dokladov (s výnimkou Kórejskej republiky, Singapuru, Hong Kongu a Taiwanu), hovoríme o najperspektívnejšom trhu z pohľadu rastu faktúr a s tým spojenej e-fakturácie do roku 2027. Je to zapríčinené najmä povinnými predpismi o elektronickej výmene dokumentov v niektorých významných krajinách regiónu.

Čína zažíva obrovský rast elektronických účteniek a potvrdeniek, ktorý bude navyše podporený celoštátnym spustením povinnej faktúry (e-fapiao) pre celý B2B segment. V súčasnosti sa v Číne ročne vydá vyše 200 miliárd faktúr, z toho zhruba viac než štvrtina (54,5 miliardy) je e-faktúr.

Už pred spustením vyššie spomínanej faktúry dochádza v posledných rokoch k rozšíreniu e-fakturácie z odborov e-commerce a telekomunikácií smerom k poisťovníctvu, maloobchodu, cateringu, doprave a podnikom verejného sektora. Zároveň sa po období pilotných projektov vo vybraných oblastiach Číny prechádza k celonárodnej pôsobnosti testovaných riešení. 

V rovnakom duchu sa očakáva zavedenie povinnej e-fakturácie v Indii, kde centrálna vláda už aplikovala národnú GST (Goods and Services Tax) schému. GST schéma je založená na digitalizácii interakcie centrálnej vlády s daňovými poplatníkmi a poskytnutí rovnakej IT infraštruktúry a služieb na zavedenie rovnakej miery digitalizácie aj na úrovni jednotlivých štátov Indie. Od polovice roku 2018 je tak vyžadované použitie elektronických účteniek pri všetkých tovarových transakciách vnútri jednotlivých štátov, ktoré presiahnu hodnotou 50 000 rupií (približne 550 eur).

V Indonézii je od roku 2016 povinné pre väčšinu obchodných spoločností vydávať a platiť len elektronicky (tzv. Faktur Pajak). Platba prebieha elektronicky aj v prípade, že je faktúra vydaná v papierovej forme. Obsahuje totiž čiarový alebo QR kód, ktorý sa následne naskenuje a údaje sú zaslané daňovému úradu. Rovnaký prístup k faktúram zaviedol aj Kazachstan, ktorý toto pravidlo navyše rozšíril aj pre dovozcov tovaru zo zahraničia.

Z menších štátov regiónu treba spomenúť aj Omán, Filipíny a Saudskú Arábiu, kde dochádza k zavádzaniu podobných online nástrojov fakturácie pre veľké spoločnosti.

Európa – silná rola EÚ

Európsky trh sa vyznačuje dlhou tradíciou optimalizácie elektronických obchodných procesov, ktorá sa postupne vyvíja. V súčasnosti sa nachádza v prechodnej dobe, keď dochádza k implementácii jednotných nariadení EÚ o digitalizačných nástrojoch v B2G vzťahoch.

Členské štáty EÚ preto pripravujú svoje právne a spoločenské normy na prijatie iniciatívy ViDA (VAT in the Digital Age). Táto iniciatíva má za cieľ prepojiť členské štáty a obchod medzi nimi pomocou jednotných štandardov elektronickej fakturácie v segmente B2G.

V súčasnosti dochádza k priemernej rýchlosti rastu digitalizácie naprieč kontinentom a zároveň k prípravným prácam na dosiahnutie ďalších mét. Tými je myslená najmä implementácia digitalizačných nástrojov jednotlivých členských krajín v B2B vzťahoch, ktoré by vychádzali z rámca už prijatých celoeurópskych nariadení uvedených vyššie. Už v roku 2019 vznikla povinnosť elektronickej fakturácie pre segment B2B v Taliansku a ďalšie európske štáty sa pripravujú zaviesť obdobné nariadenia. Najväčší vzostup digitalizácie sa preto očakáva od polovice roku 2024 až do konca roka 2028.

K lídrom európskej digitalizácie sa radia štáty Škandinávie a Beneluxu spolu s Nemeckom, Francúzskom a Talianskom.

LATAM – úspech digitalizácie verejného sektora

Za úspechom elektronizácie výmeny dokladov v Latinskej Amerike stoja predovšetkým štátne sektory jednotlivých krajín, ktoré vyžadujú elektronickú komunikáciu pri fakturáciách a daňových hláseniach. Daňové úrady to následne využívajú na okamžité audity a na vyťažovanie dát z faktúr.

Nariadenie o povinnej e-fakturácii zaviedla väčšina štátov Latinskej Ameriky, čo má za dôsledok efektívnejšiu výmenu obchodných dokumentov (20-30 dátových správ) a umožňuje zlepšenie financovania a zrýchlenie cashflow malých a stredných podnikov.

Príklad striktného zavedenia digitalizačných nástrojov môžeme nájsť v Argentíne a Brazílii. Daňový úrad Argentíny (AFIP) rozšíril v roku 2019 povinnosť e-fakturácie na všetky ekonomické sektory pomocou Eletronic Invoice Issuance System (RECE). Až na pár výnimiek zaviedla rovnaký režim e-fakturácie aj Brazília, kde približne 1,6 miliárd spoločností vydáva tovarové faktúry iba elektronicky.

Čile, Bolívia a Kolumbia patria k inovatívnym krajinám, kde v posledných rokoch dochádzalo k digitalizácii na dobrovoľnej báze. Čile potom prešlo na rovnaký model ako Argentína a Brazília a v roku 2018 vydalo dokonca mobilnú aplikáciu, ktorá zvládne vystaviť a overiť elektronickú faktúru. Bolívia prijala povinnú elektronickú fakturáciu v dvoch krokoch – v prvom (pilotnom) došlo k zapojeniu 175 000 daňových poplatníkov a zvyšok sa postupne pridal v druhom kroku. Viackrokové opatrenia zaviedla aj Kolumbia.

Absolútnym lídrom digitalizácie aj v celosvetovom meradle je však Mexiko. V súčasnej dobe tu dochádza k výmene približne 10 miliárd e-faktúr ročne a Mexiko je tak blízko k svojmu cieľu digitalizovať všetky relevantné procesy daňového systému. Okrem toho je pre fyzické i právnické osoby povinné aj digitálne účtovníctvo. Navyše má Mexiko ambície rozšíriť efektívnu výmenu dokladov medzi ostatnými štáty LATAMu. 

Severná Amerika – konzervatívny prístup verejného i súkromného sektora

Verejné sektory USA a Kanady naopak nie sú priekopníkmi digitalizácie, a takisto súkromné sektory sa stále zameriavajú najmä na optimalizáciu interných procesov spoločností (napr. automatizáciu spracovania pohľadávok a záväzkov). Dochádza však k postupnému zavádzaniu elektronickej komunikácie a spolupráce medzi obchodnými partnermi.

Vzhľadom na to, že daňový systém v Severnej Amerike nie je založený na jednotnom celonárodnom DPH (každý štát si určuje vlastnú mieru zdanenia), nie sú faktúry brané odlišne od akejkoľvek inej obchodnej dokumentácie. Aj keď na trhu pôsobí vyše 200 VAN operátorov, nie je v súčasnosti z vyššie zmieneného dôvodu docenená ich relevantnosť.

Pilotné projekty digitalizácie môžeme vidieť v kompetencii skupiny Business Payment Coalition. Ide o dobrovoľné združenie obchodných spoločností a jednotlivcov, ktoré má za cieľ propagovať širšiu adopciu elektronických fakturácií, výmeny dát a platieb v B2B segmente trhu. Spomínaná skupina to chce dosiahnuť  pomocou vytvorenia virtuálnej siete, kde by dochádzalo k výmenám dokumentov a dát obchodných vzťahov.

Aj keď záujem o tému digitalizácie stúpa, obchodné spoločnosti v USA a Kanade čaká ešte dlhá cesta k zavedeniu štandardov, ktoré môžeme vidieť pri obchodovaní v zahraničí. V súčasnosti preto musia využívať služby tretích strán (napr. poskytovateľov digitalizačných nástrojov v medzinárodnom obchode).

Afrika – rozvoj limitovaný problémami s infraštruktúrou

Potreba elektronickej výmeny dokumentov je zjavná pri rýchloobrátkových segmentoch, najmä maloobchode. Každopádne spoločnosti sú limitované zlou sieťovou infraštruktúrou a nedostatkom vhodných zariadení s pripojením na internet, ktorý je dostupný len 20 % africkej populácie.

Mobilné zariadenia naopak vlastní už vyše 60 % ľudí, a preto slávia úspech mobilné aplikácie určené na platenie za použitia mobilných dát. Ako príklad môžeme uviesť kenský mobilný platobný systém M-Pesa, ktorý dosiahol 80% pokrytie domácností už v štvrtom roku po uvedení na trh.

K ďalším pálčivým témam v afrických krajinách patria daňové úniky, ktoré nútia centrálne vlády podnikať kroky k implementácii elektronických kontrolných mechanizmov. Príkladom je Juhoafrická republika, ktorá má zavedený regulačný systém a bežne používa elektronickú fakturáciu už veľa rokov.

Medzi ďalšie krajiny, ktoré podnikajú aktívne kroky k implementácii digitalizačných nástrojov, patria Angola, Maroko, Rwanda, Tanzánia a Tunisko.

Vyššie uvedený prehľad naprieč kontinentmi ukazuje úspešné postupy zavádzania digitalizačných nástrojov v obchodných vzťahoch, ale aj prekážky, s ktorými sa v niektorých oblastiach musia inovátori popasovať. Kľúčovým faktorom úspechu digitalizácie je súčinnosť verejného a súkromného sektora, ktorý môže byť ešte podporený nadnárodnými iniciatívami a spoluprácou. Medzi najčastejšie prekážky digitalizácie patrí nerozvinutá infraštruktúra, ale aj špecifiká právneho a celospoločenského prostredia. Napriek tomu však má každý región svojich priekopníkov elektronickej výmeny dát.

Zdroj dát: www.billentis.com

Zdroj obrázku: shutterstock.com