Pozitívny vplyv pandémie – pomohla podporiť quick commerce

Pandémia Covid-19 mala aj pozitívny vplyv. Zvýšila sa potreba ľudí okamžite kupovať čoraz viac tovaru, čím sa urýchlil vznik nových služieb. Medzi tieto služby patrí quick commerce, skrátene q-commerce, čo znamená okamžité doručenie. Službu zatiaľ využívajú najmä online supermarkety, ktoré sa zameriavajú na rýchle doručenie. Odborníci však tvrdia, že je to nakupovanie budúcnosti.

Podľa štúdie McKinsey & Company dosiahne do roku 2030 online nákup potravín v niektorých krajinách vyše 20 % z celkového podielu potravinových nákupov domácností. Až 90 % respondentov v rámci tejto štúdie potvrdilo, že vymenili bežný nákup za rýchlu online donášku potravín. Podľa Eurostatu, stúpol počas pandémie počet Slovákov nakupujúcich online medziročne o 20 %, rovnako rástla aj frekvencia online nákupov. Nečudo, že dopyt po službách quick commerce alebo inak povedané  „doručenie na požiadanie“ (on-demand delivery) raketovo rastie.

Väčšina služieb, ktoré sú aktívne v sfére q-commerce, má vlastné tzv. dark stores, teda akési mikro-sklady alebo malé obchody, v ktorých sa pohybujú len zamestnanci kompletizujúci objednávky. U nás ide napríklad o Wolt Market alebo Bolt Market. Okrem toho hráči spolupracujú aj s niektorými predajňami reťazcov – Billa, Ikea (iba jedlo) alebo 101 drogérie.

Rozvoz tovarov z vlastných skladov, t.j. dark stores, je vyústením požiadaviek na kontrolu kvality a rýchlosti a na prehľad v dostupnom sortimente. Z pohľadu logisticky sa dá konštatovať, že koncept dark stores možno realizovať aj v skladoch s nižším štandardom, alebo napríklad v priestoroch, ktoré zostali opustené po odídených potravinových reťazcoch, a to aj v strede sídlisk. Dodajme, že v minulom roku otvorilo 15 najsilnejších hráčov v Európe až vyše 800 dark stores.

Keďže český trh je v oblasti quick commerce rozvinutejší, pozreli sme sa na dáta firmy Shopsys, ktorá sa zamerala na Dáme market (patrí pod Delivery Hero), Wolt Market, Bolt Market a Grovy (ktorá vstúpila na trh odkúpením českého start-upu Freš Delivery). Analýza týchto štyroch hráčov, ktorí pôsobia v Prahe, potvrdila, že zákazníci si počas pandémie objednávali nielen donášku jedál z reštaurácií (zväčša zatvorených), ale zvykli si aj na expresné doručovanie potravín, drogistického či ďalšieho menšieho tovaru do domácnosti.

Ako budúcnosť sa ukazuje quick commerce aj v sektore hračiek či elektroniky. Pripomeňme, že expresné doručenie je chápané v zmysle desiatok minút resp. do dvoch hodín od objednávky. Trend šetrenia časom ide ruka v ruke s trendom šetrenia peňazí. Ľudia nechcú utrácať naraz veľké finančné čiastky a vytvárať si zásoby, „menej bolestivé“ je pre nich nakupovať viackrát a len to, čo aktuálne potrebujú.

„Quick commerce reaguje na aktuálne zmeny v zákazníckom správaní. Ľudia sa v posledných niekoľkých rokoch naučili viac si vážiť svoj čas a nechcú ho tráviť v predajniach na dlhých nákupoch. Začínajú nakupovať v menšom alebo strednom rozsahu a je pre nich dôležitá rýchla dostupnosť tovaru, ktorý okamžite spotrebujú. Q-commerce im v tomto smere ide naproti. Na platformách, ako je Dáme market, môžu objednať tovar veľmi jednoducho, pár kliknutiami a mať ho za dverami do pár minút bez toho, aby museli opúšťať prostredie domova,“ povedal pre magazín EXEC Filip Fingl, šéf platformy Dáme jídlo.

Zákazníkom je každý so smartfónom

Pandémia zborila aj ďalší mýtus. Cieľovou skupinou pre quick commerce nie sú bohatší alebo technologicky zdatní spotrebitelia. Zákazníkom je v podstate každý, kto vlastní a používa smartfón. Ak by sme však chceli predsa len ohraničiť cieľovú skupinu, tak najčastejšími zákazníkmi v Prahe sú ľudia vo veku 25 až 35 rokov s vyšším príjmom, rodiny s pracujúcimi dospelými, ktorí uprednostňujú a vyhľadávajú kvalitné produkty.

Služby q-commerce pritom prenikajú už aj do menších českých miest. Nie je rozhodujúci ani počet potenciálnych zákazníkov, skôr ponuka gastronomických a retailových prevádzok a geografické rozmiestnenie obyvateľstva. Inak povedané, ak je najbližšia predajňa potravín dostupná iba autom alebo mestskou hromadnou dopravou, pravdepodobnosť nákupu a doručenia prostredníctvom quick commerce rastie.

Zaujímavé je v tomto kontexte vnímať aj dôsledky rozmachu quick commerce. Ten je napríklad jedným z dôvodov, prečo na talianskom trhu tento rok skončil americký reťazec Domino´s. Hoci od roku 2015 otvorili iba 29 z plánovaných 800 prevádzok, len nedávno oznámili odchod z trhu. Ako píše Denník N, spoločnosť Domino´s tvrdí, že za jej bankrot môže aj narastajúca konkurencia zo strany malých rodinných pizzérií, ktoré počas pandémie stavili na quick commerce a začali zákazníkom aktívne ponúkať donášku domov. Talianske domácnosti uprednostnili nákupy od lokálnych pizzérií pred pizzou z nadnárodnej korporácie.

Q-commerce na Slovensku

Od začiatku pôsobenia sa v dvoch slovenských Wolt Marketoch zdvojnásobili tržby. Od prvých nákupov sa zvýšila priemerná cena nákupného košíka na 20-30 EUR. Najdôležitejšími faktormi pri online nákupe sú pre zákazníkov tejto platformy pohodlie, úspora času, či prehľadnejší a jednoduchší výber pri nákupe. Okrem toho Wolt prezradil aj to, že:

• online donášku potravín obľubujú mladšie generácie od 15 do 34 rokov,
• výhody online nákupu potravín, najmä finančné, vyzdvihujú predovšetkým mladší zákazníci vo veku od 15 do 24 rokov,
• zákazníci od 55 rokov a viac oceňujú najmä pohodlie nakupovania,
• najviac objednávajú zákazníci medzi 16-tou a 20-tou hodinou,
• rekordérmi v objednávkach sú firmy, ktoré si objednávajú pravidelne.

Dôvodom stúpajúcich tržieb je podľa Wolt-u racionálnejšia expanzia, ako aj fakt, že quick commerce sa na Slovensku ešte stále etabluje. To predstavuje výhody v podobe ďalšieho rastového potenciálu, no zároveň to vyžaduje informovanie a edukáciu zákazníkov i búranie predsudkov a mýtov, ktoré o nákupnom správaní prevládajú.

O tom, že zákazník je pomerne konzervatívny, svedčia aj najpredávanejšie položky za mesiac júl 2022. Podľa počtu predaných kusov Wolt v podstate kopíruje bežný kamenný retail. Prvou trojkou sú rohlíky, banány a cereálne kaiserky. Podľa celkovej predanej hodnoty prvú trojicu tvoria vajcia z farmy, cherry paradajky a svetlý ležiak Pilsner Urquell. Samozrejme otázkou sú i limity ponuky a to, že spotrebiteľ zvažuje cenu nákupu po započítaní dopravy/doručenia. Inak povedané, ak by mala doprava tvoriť väčšiu alebo podstatnú časť celkovej sumy, tak to zákazník vyhodnotí síce ako pohodlné, ale ekonomicky nevýhodné.

Po raketovom nástupe prichádza vytriezvenie

Práve ekonomika quick commerce balansuje na hrane červených a čiernych čísel. Ide totiž o nízkomaržový biznis s obrovským množstvom prevádzkových úkonov a nákladov. Kým teda firmy v oblasti q-commerce získali v roku 2021 z investičných fondov takmer 6 miliárd USD a agresívne expandovali, tento rok možno pozorovať hlavne racionalizačné kroky. Významný európsky hráč v tomto sektore Gorillas sa napríklad stiahol z niekoľkých trhov a zredukoval počet administratívnych zamestnancov o 50 %. Ide o akési vytriezvenie po pandemickom boome. Dá sa preto očakávať skôr konsolidácia na trhu, ako vstup nových hráčov.

Situácia však nie je tragická. Ak sa opäť pozrieme do štatistík online predaja, Briti minuli v júli t.r. o 1,3 % viac ako v júni 2022 a o 7,8 % viac ako v júli 2021. Zvýšila sa aj hodnota online predaja, a to o 5,3 % v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom. Podiel online predaja na celkovom retailovom predaji vzrástol v júli na 26,3 % z hodnoty 25,3 %, ktorú štatistici namerali v Británii v júni 2022.

Zostáva konštatovať, že e-commerce ako celku sa darí, i keď rozšafné predikcie rastu budú musieť podstúpiť značnú korekciu. Ako sa uvádza v novo vydanej 2. kapitole Digital Economy Compass od spoločnosti Statista s podtitulom „Od šialenstva k pádu: vracia sa elektronický obchod do normálu?“: „Predikcie je vždy potrebné vnímať z perspektívy a mnohí odborníci v odvetví digitálnej ekonómie spochybňujú porovnanie dnešných čísel rastu s údajmi počas obdobia pred pandémiou. Aj keď je momentálne veľa turbulencií, stále veríme, že podiel online predaja sa nakoniec zvýši a rast tržieb sa vráti späť do normálnych koľají.“

Kým predchádzajúce prognózy na rok 2022 predpokladali tržby + 4,229 miliárd dolárov, terajšie predikcie odhadujú dokonca pokles na 3,748 miliardy dolárov (z objemu 3,843 miliardy USD v roku 2021). Problémy s dodávateľským reťazcom sú asi najvýznamnejším oslabujúcim faktorom, pričom úlohu zohráva aj inflácia.

Test limitov rastu?

Zdá sa teda, že e-commerce a spolu s ním aj quick commerce testujú svoje limity rastu. V čase pandémie sa napríklad zdalo, že globálny rast e-commerce na úkor kamenných predajní je nezastaviteľný. Teraz už firmy upravujú predikcie smerom nadol. Podobne žiarivú budúcnosť videli online platformy v tzv. live shopping. Princípom live shopping je, že namiesto predavača v obchode vysvetľuje všetky výhody a funkcie produktov či služieb predavač cez videohovor resp. živé online vysielanie. Opäť je to oblasť, ktorá urýchľuje online nakupovanie, keďže tovar možno zakúpiť už v priebehu vysielania (na displeji je zvyčajne tlačidlo „pridať do košíka“). Kým v Číne resp. v Ázii ide o rozvíjajúci sa trend vďaka platforme TikTok, v globálnom prostredí to nie je taký hit, ako sa očakávalo. Podľa aktuálnych informácií spoločnosť Meta (patrí pod ňu Facebook, Instagram, WhatsApp či Messenger) krotí svoje snahy a investície do live shopping. Na Facebooku tak končia tzv. product taggs, teda forma označovania produktov umožňujúca ich jednoduché vyhľadávanie na jedno kliknutie. Označovanie produktov zostane zatiaľ iba na Instagrame. Ak sa live shopping globálne neujme, môže to vo výsledku značne uškodiť aj spomínanej platforme TikTok.

Symbióza

Stále je potrebné mať na zreteli, že rozpočty domácností nie sú nekonečné a ak si z nich odhryznú online hráči, nezostane už na nákupy v kamenných predajniach. Platí to rovnako pre FMCG, gastronómiu aj pre luxusný tovar. ParcelHero, doručovacia firma z Británie, vo svojej štúdii „2030: Death of the High Street“ odhaľuje, že ak maloobchodníci nezavedú omnichannel prístup, ktorý bude zahŕňať okrem predaja vo fyzických obchodoch aj online predaj, hlavné nákupné ulice miest tak, ako ich poznáme, sa do roku 2030 dostanú do slepej uličky.

Značkové obchody čelia okrem poklesu návštevností aj nedostatku tovaru, čo je spôsobené logistikou a nedostatkom materiálu. Výrazné straty spôsobuje aj absencia turistov z Ruska a Ázie. Napokon quick commerce mohol masovo odštartovať aj vďaka tomu, že operátori ako Bolt ponúkli taxikárom alternatívny spôsob obživy, teda rozvoz jedla a tovaru namiesto turistov. O symbióze tradičných retailerov najmä z oblasti predaja potravín a q-commerce sme sa už zmienili (u nás Wolt a Billa, v Británii Deliveroo a Waitrose, ALDI či Co-op). Takýchto spoluprác bude len pribúdať a preto sa v súvislosti s quick commerce často hovorí aj o e-grocery.

Vplyv na bezobalové predajne

Quick commerce uberá zákazníkov aj bezobalovým obchodom. Kým pred pandémiou zažívali rozmach a do sektoru vstupovali aj veľké online supermarkety ako Košík.cz a Rohlík.cz, dnes je situácia iná. Tie bezobalové predajne, ktoré ešte neskončili, zápolia s existenčnými problémami alebo tržbami ako-tak pokrývajú náklady. Situácia je rovnaká v SR, ČR, v Nemecku, Francúzsku, Británii aj inde. Bezobalové obchody potrápila pandémia, ktorá zvýšila nároky na hygienu a balenie potravín a následne inflácia, ktorá prinútila spotrebiteľov uprednostniť kúpu lacnejších alternatív. Zákazníci začali hľadať lacnejšie výrobky v online supermarketoch a v ponuke quick commerce.

Utrpeli však najmä tie bezobalové obchody, ktoré v duchu filozofie „úplne bez obalu“ odmietli používať prepravné obaly či papierové tašky, ktoré pri rozvoze tovaru používajú quick commerce hráči. Pritom napríklad Wolt doručuje objednávky v ekologických taškách z plne kompostovateľného, recyklovateľného papiera.

Zostáva konštatovať, že q-commerce je rozvíjajúca sa oblasť retailového predaja. Hráči sa budú snažiť zákazníkov osloviť šírkou ponuky tovarov a služieb, hustotou logistickej siete a tým pádom aj rýchlosťou doručenia a samozrejme cenou. Treba uviesť, že prevádzky BILLA sú v platforme Wolt otvorené celý týždeň, a to v čase medzi 9. až 21. hodinou, v závislosti od predajne. Presné otváracie hodiny nájdu zákazníci v aplikácii. Cena doručenia sa odvíja od lokality, z ktorej zákazník objednáva a začína sa od 1,49 EUR. Isté je, že q-commerce bude slúžiť primárne na menšie, rýchle, doplnkové a impulzívne nákupy.

 Zdroj: retailmagazin.sk