Jakub Berčík: Aký vplyv má daň zo sladených nápojov na spotrebiteľské správanie?

Čokoláda, syrové taštičky, koláčiky, sladené nápoje – človek nemusí byť marketingový génius, aby vedel, že vysokokalorické jedlá patria k najnávykovejším produktom na svete za alkoholom a cigaretami. Dôvodom sú nie samotné jedlá, ale látky, ktoré tieto jedlá obsahujú, ako napríklad glutamán sodný, prípadne iné novšie formy zvýrazňovačov chuti, kukuričný škrob, kofeín, cukor atď.

Konzumácia takýchto jedál vo väčšom množstve môže spôsobovať nadváhu a obezitu. Niektoré krajiny sa snažia znižovať konzumáciu takýchto jedál a nápojov zavedením vyššej dane napríklad na sladené nápoje. Na otázku, či to funguje, sú dve odpovede. Z pohľadu príjmov do štátneho rozpočtu áno, ale z pohľadu zdravotných benefitov takmer vôbec. Spotrebiteľov je možné proti ich vôli len veľmi ťažko presvedčiť. Ak raz budú mať chuť na sladený nápoj, tak si ho kúpia aj za vyššiu cenu alebo nájdu spôsob, ako si tento benefit (uvoľnenie dopamínu) zabezpečiť (napríklad nákupom v zahraničí alebo konzumáciou sladkostí).

Aj na Slovensku sa pripravuje zákon zavedenia dane zo sladených nápojov, kde sa však otvorene hovorí o tom, že cieľom vraj nie sú zdravší Slováci, ale ďalšie peniaze z daní na sladené nápoje. Miera zdanenia sa bude odvíjať od obsahu použitého sladidla v nápoji. Jej zavedením v rámci konsolidačného úsilia by malo dôjsť k zabezpečeniu finančných zdrojov potrebných na financovanie verejných politík.

Daň je podľa aktuálne dostupných informácií navrhovaná tak, že každý liter sladeného nápoja sa zdaní 20-timi centami. Pri sirupoch, ktorých výrobcovia štandardne odporúčajú riedenie 1:8, to vychádza násobne viac. Štát totiž zdaní každý liter malinovky, ktorú si zo sirupu vyrobíte. Nemusí nič zložité počítať, doporučený pomer riedenia má sirup uvedený na etikete.

K ďalšiemu navýšeniu ceny dôjde cez obchodné reťazce a ich maržu. Tá sa počíta percentuálne z nákupnej ceny, ktorá sa vplyvom dane zvýši. Marža tak síce zostane percentuálne rovnaká, ale bude sa počítať z vyššej ceny. Štát zavedie daň, vyberie vyššiu DPH a obchodníci budú mať vyššie zisky. A celé to zaplatí spotrebiteľ.

Odradí len minimálne

Na pozadí preto prebiehajú diskusie o vhodnosti tohto návrhu. Výrobcovia nápojov nesúhlasia s novou daňou, považujú ju za diskriminujúcu a rovnako ju neodporúča ani inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS). Predmetom diskusií je tiež slabý efekt na podporu zdravších stravovacích návykov, cezhraničné nakupovanie a tiež enormný dopad na skupiny ľudí s najnižším príjmom.

Počet štúdií skúmajúcich dopad dane na kalorický príjem jednotlivca je nízky. Ich zistenia ale ukazujú, že zníženie kalorického príjmu by bolo minimálne. Na druhej strane treba povedať, že pri niektorých štúdiách, ktoré boli sponzorované potravinárskym priemyslom, je otázne ich financovanie.

Faktom je, že v Európe má takúto daň zavedenú 12 krajín, okrem iných aj Poľsko a Maďarsko, pričom Česko o nej tiež uvažuje. V závere sa asi zhodneme, že zavedenie tejto dane by bolo čisto z ekonomických dôvodov, pretože štátna pokladnica je prázdna a politikom prišlo vhod sa oprieť pri zdôvodnení aj o zdravotný benefit. Dá sa však predpokladať, že vyššia cena odradí spotrebiteľov od konzumácie sladených nápojov len v minimálnej miere.

Jakub Berčík pracuje ako docent v Ústave marketingu, obchodu a sociálnych štúdií Fakulty ekonomiky a manažmentu (FEM) Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre (SPU). Je riaditeľom Laboratória spotrebiteľských štúdií na FEM SPU v Nitre a gestorom Laboratória neuroekonomiky a spotrebiteľského rozhodovania v rámci výskumného centra Agrobiotech SPU. 

Zdroj: www.tovarapredaj.sk
Zdroj obrázku: charlies-cafecoctail.webnode.sk