História EDI sa začala písať už po druhej svetovej. A dodnes sa vyvíja

Pri debatách o elektronickej výmene dát EDI sa niekedy objavujú pochybnosti, či nejde len o krátkodobý trend, ktorý čoskoro upadne do zabudnutia. Prvé snahy o zavedenie štruktúrovanej výmeny dát sa pritom datujú už do obdobia po druhej svetovej vojne. Odvtedy sa EDI neustále vyvíja tak, aby išlo s dobou a potrebami moderných firiem, v posledných rokoch navyše padli najväčšie bariéry jeho adopcie. 

Oficiálny štandard už od roku 1975

Prvé pokusy o zavedenie systému, ktorý pripomína EDI, sa objavili už na konci 40. rokov, keď letecké spoločnosti v Berlíne chceli štandardizovať výmenu informácií o prepravovanom tovare. K najväčšiemu rozmachu potom došlo v 60. rokoch s rozvojom lodnej dopravy, pretože námorné spoločnosti už vtedy (!) objavili výhody plynúce zo zdieľania elektronických dokumentov s obchodujúcimi firmami. Oceňovali najmä nižšie náklady, nižšiu časovú náročnosť a menej chýb, ktoré sú inak spojené s ručným zadávaním informácií o prepravovanom tovare do systémov.

Keďže ale v tom čase neexistoval jednotný štandard, mala každá firma odlišný systém na zdieľanie dát s každou námornou spoločnosťou. Preto v roku 1968 vznikol Koordinačný výbor pre transfer dát, ktorý v roku 1975 po siedmich rokoch práce predstavil jednotný štandard EDI. 

EDI aj napriek tomu ďalej žilo svojím životom a organicky sa prispôsobovalo potrebám rôznych spoločností. Vzniklo tak niekoľko nesúrodých formátov EDI, z ktorých dodnes prežili najmä dva hlavné – UN/EDIFACT, ktorý je vhodný pre väčšinu výrobných a obchodných firiem, a ODETTE určený špeciálne pre automobilový priemysel. V Amerike sa potom často využíva aj štandard ANSI ASC X12. 

Česko zaostáva za európskym priemerom

V Českej republike sa EDI začalo viac riešiť až po nežnej revolúcii, kedy sa tuzemským firmám otvorila možnosť obchodovať so zahraničnými firmami, v ktorých už bola elektronická výmena dát EDI bežným štandardom.

Niekoľkoročné oneskorenie sa však Českej republike stále nepodarilo dohnať, a hoci počet zapojených firiem rýchlo rastie, v adopcii technológie stále zaostávame za celoeurópskym priemerom. EDI sa rozšírilo najmä v segmentoch FMCG, e-commerce, stavebnín, farmácie a automotive, kde ho zaviedli veľkí hráči (v e-commerke napríklad MALL a Alza), ktorí následne prinútili k adaptácii aj menších dodávateľov a tým celý trh. V ďalších odvetviach však EDI na svoju šancu stále čaká.

Historicky najväčšími blokátormi adopcie EDI v Česku boli nedostatočné technické vybavenie podnikov a príliš náročná počiatočná investícia do implementácie. Obe tieto bariéry však v posledných rokoch padli, firmy už nepotrebujú zložité podnikové systémy a často si vystačia len s jednoduchým webovým EDI rozhraním. Masívnemu rozšíreniu EDI na ďalších trhoch tak objektívne nič nebráni, snáď len okrem predsudkov a nedostatku informácií.

„Počet firiem zapojených do EDI rastie geometrickým radom a už nie je výsadou len veľkých podnikov s tisíckami dokladov mesačne, kde sú jeho prínosy nesporné, ale aj menších firiem, ktoré chcú zefektívniť obchodnú komunikáciu a ísť takzvane s dobou,“ uvádza David Reichel, expert na EDI z firmy GRiT.

Budúcnosť: EDI zrejme zostane, len sa opäť zmení

Na základe historického vývoja EDI možno len ťažko očakávať, že by sa malo v najbližších rokoch skončiť. Oveľa realistickejšie je, že sa opäť prispôsobí aktuálnym potrebám firiem – teda napríklad, že EDI systémy budú kompletne v cloude, dôjde k ďalšiemu zjednodušeniu implementácie a obsluhy a možno sa dočkáme aj ďalšieho zjednotenia jednotlivých štandardov.