Agrorezort: Chceme skrátenie splatnosti faktúr

 22. 11. 2018

Skrátenie lehoty splatnosti faktúr na 30, resp. 15 dní, možnosť podávania anonymných podnetov a lepšia kontrola i prísnejšie sankcie. To sú podľa ministerstva pôdohospodárstva hlavné nástroje návrhu zákona o poctivých vzťahoch v obchode. Návrh prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, do konca mesiaca by mal byť na vláde a rokovať by o ňom mohla prvá januárová schôdza parlamentu.

Agrorezort si od zákona sľubuje elimináciu 44 neprimeraných podmienok, ktoré definuje v návrhu. „Aktuálne platný zákon je zastaraný a nevie riešiť množstvo kreatívnych nápadov, ktoré v potravinovom obchode vznikajú. V praxi stačí, že odberateľ len formálne službu pomenuje iným názvom a už nič neporušil. Napríklad zákon zakazuje spoplatnenie spotrebiteľského prieskumu, ale ak ho obchodník nazve počítačové spracovanie údajov, to už žiaľ sankcionovať nemôžeme,“ hovorí Milan Lapšanský, generálny riaditeľ sekcie potravinárstva a obchodu ministerstva. Preto sa do návrhu dostala aj tzv. generálna klauzula, ktorej porušenie bude sankcionovateľné.

Zákon tiež skracuje splatnosť faktúr dodávateľov zo 45 na 30 dní od dodania a pri vybraných potravinách, najmä pekárenských, mliečnych či čerstvých mäsových výrobkoch, dokonca na 15 dní. Ráta tiež s vyššími poriadkovými pokutami, ktoré sú v súčasnosti vo výške 650 eur. „Doteraz stačilo, aby kontrolovaný odmietol akúkoľvek súčinnosť, nepredložil žiadne dokumenty a mohol dostať pokutu 650 eur a v prípade opakovaného porušenia maximálne 6 500 eur. Nová právna úprava umožní ukladať poriadkové pokuty až do výšky 100 000 eur aj opakovane, čo by malo byť dostatočne motivujúce na súčinnosť,“ uvádza ministerstvo.

Novinkou zákona bude možnosť pre odberateľov a dodávateľov za účasti ministerstva riešiť problémy, ktoré v obchodných vzťahoch vznikajú. Mechanizmus mediácie by podľa agrorezortu mal byť využívaný najmä na prekonávanie tzv. potravinových kríz.

Obchodníci sa už skôr vyjadrili, že sú k novele zákona o neprimeraných podmienkach skeptickí. „Tento zákon nikto nepotrebuje. Keď sa rozprávame s obchodnými partnermi, tak sami tvrdia, že sa s nami vedia dohodnúť. Pokiaľ sú niektorí obchodníci špinavci a vyžadujú od výrobcu, aby im prispel na výstavbu predajne alebo aby im dal pri príležitosti životného jubilea riaditeľa niečo zadarmo na oslavu, tak to je svinstvo a treba o tom otvorene a konkrétne hovoriť. Ale na toto my tento zákon nepotrebujeme,“ povedal pred časom v rozhovore pre Tovar&Predaj prezident Zväzu obchodu Martin Katriak.

Aké sú splatnosti v Európe

Medzi firmami v jednotlivých častiach Európy je vidieť veľké rozdiely. Firmy na západe majú priemernú splatnosť 31 dní, tie vo východnej časti o 4 dni viac. Slovensko, Česko, Maďarsko, Chorvátsko, Grécko či Rumunsko sú tak k zákazníkom a biznis partnerom stále ústretovejšie ako štáty na západ od nich.

Rozdiely vidieť aj pri samotnej ochote faktúry zaplatiť. V západnej časti Európy dostávajú firmy až 81 percent platieb načas, na východe len 78 percent.

Lepšie výsledky majú aj pri úplných neplatičoch, na západe firmám nikdy neprídu 2 percent platieb, na východe sú to 3 percent (dle štúdie European Payment Practices).

Zdroj: Tovar a predaj – redakčne doplnené

Súvisiace články

Reklama

Potrebujete poradiť s riešením pre vašu firmu?